Pavesa a jej členky
„Tanec je skrytý jazyk duše,“ povedala raz americká tanečnica a choreografka Martha Graham. Celú svoju dušu a námahu dávajú do tanca aj dievčatá z tanečného súboru Pavesa, ktorý pôsobí pri SZUŠ Múza v Humennom pod vedením Oľgy Minčičovej.
Ako sa zrodila myšlienka vytvorenia tanečného súboru a prečo práve názov Pavesa?
Ako tanečnice sme pôsobili rozdielne niekoľko rokov a u rôznych tanečných pedagógov. Pavesu sme však vytvorili, až keď tanečný odbor humenskej Múzy začala viesť Oľga Minčičová. Dlho sme vystupovali pod názvom školy, no jedného dňa sme prišli s nápadom zachytiť naše čaro, temperament a šmrnc aj v pomenovaní, ktoré by nás istým spôsobom reprezentovalo - a tak jednohlasne vznikla Pavesa, čo v španielčine znamená iskra.
Preferujete jeden tanečný štýl alebo si zakladáte na kombináciách?
Preferujeme prvky klasického a džezového tanca, ktorý si vyžaduje sústredenosť, precíznosť a disciplínu pohybu, čo má veľký význam pri učení dôslednosti a vytrvalosti. Hlavné zameranie tanečného odboru a taktiež nášho tanečného súboru je scénický tanec, ktorý kladie veľký dôraz na tanečnú improvizáciu a tvorivosť.
Ktoré mestá mohli vidieť vaše „kreácie“?
Tak napríklad, Prešov, Košice, Bratislava, Liptovský Hrádok, Nové Zámky, Bojnice, Myjava, Brno, ale aj Mátészalka v Maďarsku, či Sozopol v Bulharsku. Každá účasť nám pritom podstatne pridala na skúsenostiach a vytrvalosti.
Prezraďte niečo o vašom pôsobení v Bulharsku.
Zúčastnili sme sa Medzinárodného festivalu s názvom „Sozopolská panoráma,“ kde svojou účasťou prispeli aj deti z Bieloruska, Ukrajiny, Moldavska, Ruska, Bulharska a iných štátov východu – približne tisíc účastníkov z rôznych súborov, tanečných skupín, sólistov a hudobníkov. Konkrétne s naším tanečným súborom Pavesa, sme získali 1.miesto s choreografiou „Ten pocit,“ v ktorom sme predviedli krásne precítenie hudbou. Vystupovali sme na amfiteátri, no popritom sme si užívali každodenné lúče slnka, vlny mora a piesok na pláži.
S ktorou choreografiou ste získali najviac ocenení?
Najviac ocenení sme získali tancom „Belami.“ Okrem Zlatého pásma a hlavnej ceny v kategórii mládež - malé choreografie, sme získali aj cenu za myšlienku, respektíve nápad choreografie.
Môžete nám priblížiť tanec „Belami?“
„Belami“ je obrazom typického scénického tanca, ktorý symbolizuje istý píbeh. Námetom je bontón a záujem muža o tri rôzne ženy, ktoré prostredníctvom tanca vyjadrujú svoje pocity a postoje k samotnému mužovi. Priebeh deja je veľmi dynamický a vyvoláva u diváka napätie.
Ktorý tanec je vašou srdcovou záležitosťou?
Jednoznačne, naším najobľúbenejším tancom je „Ten pocit.“ Sprievodná francúzska hudba dodáva akési čaro celej atmosféry. Tento tanec sa, zároveň, nemôže tancovať bez vášne, ktorú doň zakaždým vkladáme. Neodmysliteľnou súčasťou Pavesy je aj tanec „Pre Simonu,“ ktorý je venovaný našej, už bohužiaľ, zosnulej kamarátke a bývalej tanečnici. Naopak, tento tanec je charakteristický prelínaním všetkých krásnych spomienok s bolestivou prítomnosťou.
Rozhovor pre čitateľov Caramby sprostredkovala
Veronika Čokinová