Bonsoir
Svetlo lampy pouličnej
strážilo naše kroky nočné.
Kráčali sme vedľa seba,
mesiac hľadel na nás z neba.
Obloha tmavá a ligot hviezd,
pôjdeme tam, kam nás nohy budú viesť.
Jedna z hviezd z neba spadla
a pod viečko oka mi sadla.
A tak slza steká po tvári,
sny a túžby iba marí.
Bonsoir, bonsoir,
v hlave a v srdci veľký svár.
Naše cesty sa rozdelili
potom, ako sme sa narýchlo rozlúčili.
Z krásneho večera zostala iba spomienka.
Natália Turcovská