Pocity maturantov
S pripnutými zelenými stužkami nádeje, ktoré nás sprevádzajú cestou myšlienok miliónov pocitov, sa onedlho ocitneme pred bránou dospelosti. Čas spravidla ubehol aj s najkrajšími rokmi študentského života a my - maturanti netrpezlivo čakáme na deň, v ktorý sa zoči-voči postavíme maturitnej skúške. Hlavou väčšiny z nás v tejto dôležitej životnej chvíli víri množstvo nezodpovedaných otázok. Veď napokon, nie je vôbec jednoduché rozhodnúť sa o svojej budúcnosti v čase, keď na to nie sme psychicky či fyzicky pripravení.
Bohužiaľ, najťažšie týmto obdobím prechádzajú pesimisti, ktorých trápi predovšetkým otázka neistoty a nedostatočnej sebadôvery. V pozitívnom zmysle sú tieto pocity extrémne nevyhnutné pri zvládnutí všetkých prelomových momentov. Práve vďaka nim dokážeme pracovať pod tlakom, a tak sa popasovať s rôznymi stresujúcimi situáciami, ku ktorým nepochybne maturitná skúška patrí.
Nervozitu, strach i sklamanie z neúspechu prežívajú dokonca aj tí, viac-menej stopercentní. Ako inak, nič nenechávajú na náhodu a aj pár dní pred dlho očakávaným dňom D majú plné ruky práce so sebazdokonaľovaním. Napätí nedokážu kontrolovať myšlienky, pretože všetky sa sústredia len na to jediné - mať to čím skôr za sebou.
Našťastie, optimisti, ktorých stručne a jednoznačne vystihuje známe ,,dajako bolo, dajako aj bude,“ sa na túto rozhodujúcu udalosť pozerajú so zdravým nadhľadom. S chladnou hlavou, totiž, odrátavajú posledné dni, ktorými sa postupne približujú k vytúženému trojmesačnému relaxu. A maturita? No predsa, formalita!
Ruka v ruke, však, všetci my – „skorodospelí“, veríme, že po zdolaní tohto prvotného spoločného stresu, vykročíme šťastnou nohou, ktorej kroky nás povedú tým správnym smerom, teda k naplneniu našich snov.
Samozrejme, nič sa nedá vopred naplánovať úplne, ale sebadisciplína, svedomité štúdium i vôľa a nádej, stanovenie pevného cieľa a rozhodnutia môžu priniesť očakávaný výsledok.
Veď ako povedal Thomas von Kempelen:
Naše rozhodnutia by nikdy nemali byť všeobecné, ale zamerané na niečo konkrétne,
najlepšie na to, čo nám najčastejšie leží v ceste.
Veronika Čokinová