Sen
Desivý votrelec, to si ty,
boj s tebou mám vopred prehratý.
Nedáš mi vzduchu nadýchnuť sa
ani len svetlom opojiť sa.
Pokoj vyháňa tvoj šepot,
nevidím únikový východ.
Posledná záchrana je tiež fuč,
zlomil si od reality kľúč.
Takto mi kradneš sladký spánok,
vonkoncom nie si jemný vánok.
Vnucuješ poryv mojej mysli,
tlačíš mi do hlavy nezmysly.
Keď sa vonku zračí svitanie,
počujem zahmlené vzlykanie.
Vtedy strácaš všetku svoju moc,
voláš si vedomie na pomoc.
Ono však súhlasí s prírodou,
našťastie, som rýchlo za vodou.
Teplé lúče pošteklia mi tvár,
vychrlím radostne: Svetu zdar!
Obklopí ma nádhera dneška,
opakujem si: Nič nezmeškám.
Cez okno hľadím do neznáma,
z kuchyne na mňa volá mama.
Raňajky voňajú, dar Boží,
chvály za stolom rýchlo zložím.
Bežím naproti novým výzvam,
dnes mám šancu dať veciam význam.
Michaela Piňková